Nízke sebavedomie, nedôvera vo svoje vlastné schopnosti, zdeformovaný obraz a neúcta voči sebe samej. S týmito problémami bojuje denno-denne väčšina dospievajúcich a mladých žien. Prečo slovenské dievčatá dosahujú výrazne podpriemerné výsledky v oblasti životnej spokojnosti v porovnaní s inými európskymi krajinami? Prečo mladé ženy tolerujú násilie vo vzťahu? Je súčasná situácia horšia ako v minulosti? Akú rolu v tomto zohráva školský systém? Rozprávali sme sa s psychologičkou Evou Poliakovou, ktorá sa dlhodobo venuje tejto problematike.
Výsledky zahraničných výskumov ukazujú, že v čase dospievania dievčatám výrazne klesá sebavedomie, pričom tento neželaný jav v priebehu rokov pretrváva až do ich dospelosti. Pozorujete tento fenomén aj u nás?
Áno, výsledky Európskej sociálnej sondy ukazujú, že skóre slovenských dievčat v oblasti sebavedomia patrí medzi tie najnižšie. Sme hlboko pod priemerom krajín EÚ. Takisto závery HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) výskumu ukazujú, že skóre životnej spokojnosti je u dievčat podstatne nižšie ako u chlapcov. Išlo o kohortový výskum, kde analyzovali odpovede 11, 13 a 15 ročných tínedžerov v 43 krajinách sveta. Vnímanie sveta je u dievčat výrazne odlišné ako u chlapcov. Pozorujeme silnejúci rozpor medzi fyzickou a sociálnou zrelosťou. Hranica dospievania sa posúva do stále nižšieho veku, avšak zložité spoločenské požiadavky a zvyšujúce sa nároky v oblasti vzdelania, či v neskoršom veku samotnej profesionálnej prípravy majú za následok odďaľovanie dosiahnutia sociálnej zrelosti. To má za následok, že sa nožnice medzi dosiahnutím fyzickej a sociálnej zrelosti v priebehu rokov čoraz viac rozťahujú. To je pre dospievajúce dievčatá veľmi náročné. Takisto psychológovia upozorňujú i na problém vnímania samých seba, svojho tela a jeho samotnej akceptácie. Obraz vlastného tela a jeho vnímanie tvorí významný aspekt osobnosti.
Ste pravidelne v kontakte s dospievajúcimi dievčatami, či mladými ženami. Stretávate sa s týmto negatívnym javom aj v prostredí, v ktorom pôsobíte? Spomínate si na nejaký príklad z Vašej praxe?
Samozrejme.
Keď vyzvem dievčatá, aby dvihli ruku, ak si myslia, že sú krásne, vídavam iba ostýchavé pohľady, mierne pousmiatie, no všetky ruky spravidla ostávajú dole. Ak sa tú istú otázku pýtam chlapcov, síce sa smejú ale netrvá dlho a ich ruky vyletia hore.
Aj to je dôkazom toho, že dievčatá vnímajú samé seba úplne inak ako chlapci.
V jednom z Vašich výskumov ste sa venovali aj charakteru vzťahov medzi dospievajúcimi chlapcami a dievčatami a medzi mladými ženami a mužmi. Môžete nám priblížiť jeho výsledky?
Výsledky výskumu odhalili veľké disproporcie v tom, aké správanie sú dievčatá a mladé ženy ochotné tolerovať zo strany svojich partnerov. Práve preto tento výskum nesie názov: Toto nie je láska. Zistili sme, že rola mnohých dievčat a mladých žien je vo vzťahu submisívna. Svojím partnerom dokážu ospravedlniť správanie, ktoré je ďaleko za čiarou tolerancie. Dievčatá a mladé ženy nám opísali situácie, v ktorých museli čeliť nielen nadávkam a šikane, ale i fyzickému a sexuálnemu násiliu zo strany svojich partnerov.
Často sa stretávam s deformovaným názorom žien na seba samé. Dievčatá a ženy v submisívnom postavení trpia zníženou sebareflexiou.
Nepríjemne nás prekvapili prevládajúce vzorce týrania partneriek, ich neakceptácie a nerovného postavenia vo vzťahu. V takýchto prípadoch nemožno hovoriť o láske.
Hovoríte o vzorcoch správania. Akú úlohu v tom zohrávajú rodičia? Prenášajú sa pozorované vzorce v rámci generácií?
Rodičia v tom zohrávajú kardinálnu rolu. Vzťah rodiča k dieťaťu od jeho narodenia je kľúčový. Mnohokrát sme svedkami sklamania, ak je novým členom rodiny práve dievča. Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, chlapec je stále vnímaný ako pokračovateľ rodu. To, samozrejme, súvisí i s nerovnosťou vo vzťahoch a samotnými rodovými rolami. Násilie v slovenských rodinách je frekventovanejšie, ako si chceme pripustiť.
Je namierené spravidla na dievčatá, ženy i matky. Práve tieto vzorce sa prenášajú. Ak je chlapec od ranného detstva konfrontovaný tým, ako kruto sa správa otec k jeho matke, toto správanie častokrát neskôr uplatňuje vo vlastnej rodine. Samozrejme, stretávame sa aj s výnimkami, kedy je pre muža detstvo prežité s násilníkom v jednej domácnosti natoľko odstrašujúcim príkladom, že sa podobnému správaniu snaží v dospelosti vyvarovať. Avšak takýchto prípadov je podstatne menej.
Rodové stereotypy v spoločnosti však aj naďalej pretrvávajú. Sú ako štafeta, prenášajú sa z jednej generácie na druhú. Pokiaľ spoločnosť nezačne vytvárať iné obrazy vzťahov mužov a žien, situácia sa nezlepší.
A ako je to v porovnaní s minulými rokmi? Je z vášho pohľadu súčasná situácia horšia?
Je to horšie, ako to bolo kedysi. Je to ako bludný kruh, v ktorom sa točíme a ako keby sme ho nedokázali prestrihnúť. O súčasnej situácii veľa napovie aj dokument V Síti. Aj v minulosti dochádzalo k fyzickému a sexuálnemu násiliu, ale súčasná situácia je vážnejšia, ako si vôbec dokážeme predstaviť.
Podľa môjho názoru v tomto zlyháva školský systém. V jednej z diplomových prác sme sa venovali šikanovaniu na základných školách. Šikana na školách sa nesmierne rozrástla. S tým je späté i využívanie sociálnych sietí, na ktorých je všetko dovolené a anonymné.
Až v 80% boli šikanované dievčatá. Zároveň pozorujeme rastúcu šikanu medzi dievčatami. Mám pocit, ako keby bola v súčasnosti utlmená výchovná stránka školy. Vieme, že tento jav úplne nevymizne, no je potrebné tomuto problému venovať väčšiu pozornosť. Je nevyhnutné o tom diskutovať, hovoriť o dôsledkoch na psychiku a vzťahy obetí. Tieto skúsenosti ostávajú v človeku celý život a vzorce správania sa prenášajú ďalej.
V našom školskom systéme sa o týchto problémoch nehovorí. Zrušili sa predmety, ktoré sa venovali vzťahom medzi mužom a ženou. Škola by nemala vychovávať iba pracovníkov, ale i rodičov. Slovenská rodina nie je prechádzka ružovou záhradou. Je potrebné v škole rozprávať o rovnocennom vzťahu muža a ženy. Hovoriť o tom, aké by mali byť obrazce otca a matky.
Absentuje tu ideálny obraz, deti častokrát nevidia ako by reálne rodina mala fungovať. Je potrebné ich učiť o vzájomnom rešpektovaní sa a dôvere vo vzťahu.
Mladé dievčatá sú v rodinách či vo vlastných vzťahoch vystavené násiliu, v školách šikane. Absentujú akékoľvek dobré vzory správania. Zároveň výskumy hovoria o tom, že táto situácia sa s pribúdajúcim vekom nemení k lepšiemu. Prenášajú si odpozorované vzorce správania do dospelosti. Čo by sa z Vášho pohľadu malo zmeniť, aby sme dokázali preťať tento bludný kruh?
Ženy na Slovensku to vôbec nemajú ľahké. V akejkoľvek oblasti sú diskriminované. Je veľmi náročné skĺbiť kariérne ciele s rodinou.
Preto je potrebné ženám vytvoriť také podmienky, aby sa mohli popri materstve realizovať.
Spoločnosť by si mala uvedomovať a akceptovať zložité postavenie žien na Slovensku. Nízke sebavedomie žien je späté s rodovými rolami aj naďalej pretrvávajúcimi v slovenských rodinách, nerovnosťou na pracovisku, platovými rozdielmi a ďalšími nežiadúcimi aspektmi. Ženy by v sebe mali hľadať to dobré, uvedomiť si svoju výnimočnosť.
Comments