Pandémia koronakrízy je ekonomickou krízou, ktorá zasiahla najtvrdšie tých najzraniteľnejších. Rovnaký vzorec sa objavuje po celom svete, Slovensko nevynímajúc. Oveľa viac žien ako mužov muselo opustiť svoju prácu kvôli starostlivosti o rodinu. Mnoho ďalších nemalo na výber a ich pracovné miesto bolo kvôli protipandemickým opatreniam zrušené. Pomalý, ale stabilný rast postavenia žien v pracovnom prostredí bol narušený príchodom krízy a dosiahnuté výsledky sa vrátili späť na úroveň z pred niekoľkých rokov. Predpokladá sa, že na predchádzajúcu krivku rastu sa vrátime iba veľmi ťažko. Viac pravdepodobné je, že straty budú dlhotrvajúce alebo permanentné. Čím skôr musíme adresne riešiť problémy žien v pracovnom prostredí, a to prostredníctvom vhodných zákonov, zaangažovanosti biznisu aj komunity.
Nedávno sme oslavovali Medzinárodný deň žien, ktorý je každoročne príležitosťou nielen k rozdávaniu kvetov a usporiadaniu veľkolepých osláv, ale hlavne k zamysleniu sa nad postavením žien v spoločnosti, a v pracovnom prostredí. Kvôli stále nekončiacej pandémií koronavírusu na to máme v tomto roku o dôvod viac...
Jedným z kvantitatívnych ukazovateľov postavenia žien v pracovnom prostredí je Index PwC Ženy v práci (PwC Women In Work Index). V roku 2019 poukázal na to, že
ak by miera zamestnanosti žien na Slovensku bola rovnaká ako vo Švédsku, HDP by sa mohlo zvýšiť o 6%. Pokiaľ by ženy zarábali rovnako ako muži, mohli by sa ich celkové príjmy zvýšiť o viac ako 6 miliárd USD, čo predstavuje nárast ich celkových príjmov v priemere o 23% (1 ).
Index v minulom roku zaradil Slovensko na 25. miesto z 33 krajín OECD. Slovensko sa stabilne zlepšuje, napriek tomu sa umiestňuje dlhodobo najnižšie v rebríčku spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Na popredných miestach sa, naopak, dlhodobo umiestňujú Island a Švédsko.
Index PwC Ženy v práci hodnotí zapojenie žien na trhu práce a rovnosť v práci. Kategórie, ktoré sleduje, sú napríklad rozdiel v odmeňovaní mužov a žien, podiel pracujúcich žien, nezamestnanosť žien alebo podiel žien v manažmente firiem. Zlepšenie, ktoré bolo viditeľné v (takmer) všetkých krajinách OECD, je teraz ohrozené pandémiou COVID-19. Na predchádzajúcom grafe je vidieť, že rastúca krivka sa v roku 2020 pohla smerom nadol.
Najnovšia štúdia PwC odhaduje, že progres v ekonomickom postavení žien sa koncom roku 2021 vráti na úroveň z roka 2017.
Vplyv aktuálnej ekonomickej recesie bude mať pravdepodobne svoje dôsledky ešte dlho po skončení pandémie. V 17 z 24 OECD krajín, v ktorých v roku 2020 rástla nezamestnanosť, boli ženy viac ohrozené stratou zamestnania. Dôvodov je hneď niekoľko.
Týka sa to aj nás, Slovensko nie je výnimkou
Ešte v apríli minulého roka sa Slovensko javilo ako ostrovček nádeje v červenom mori "kovidovej Európy". Na jeseň však už vírus dopadol plnou silou aj na nás. Mesiace tvrdšieho či mäkšieho lockdownu a protipandemických opatrení si vybrali daň v podobe ekonomickej recesie. Nezamestnanosť na Slovensku podľa údajov štatistického úradu stúpla na konci minulého roka približne na úroveň z roku 2017. V súlade s predikciou najnovšej štúdie PwC, boli ženy zasiahnuté stratou zamestnania viac ako muži, a to rovnako v skupine stredoškolsky aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí(1).
Ak by sme sa pozreli na súhrnné štatistiky, napríklad vo vekovej kategórií 25 až 35 rokov stúpla nezamestnanosť oproti roku 2019 o 0,8%. Toto číslo je však mierne zavádzajúce.
Pri hlbšom pohľade zistíme, že u mužov v tejto vekovej skupine stúpla nezamestnanosť o 0,3%, zatiaľ čo u mladých žien až o 1,5%.
V modelovej situácií by teda vo vekovej kategórií 25 až 30 rokov na 600 mladých mužov stratilo prácu až 3000 mladých žien. U aktívnych ľudí od 35 do 45 rokov je situácia podobná (2).
Dáta ukazujú, že práve ženy v produktívnom veku, často matky, boli najviac zasiahnuté stratou zamestnania vplyvom pandémie.
Vo vyšších vekových kategóriách už takéto výrazné rozdiely medzi mužmi a ženami viditeľné nie sú. Rovnako, ak porovnávame mužov a ženy na základe vzdelania, rozdiely sú veľmi malé.
*prepočítané podľa modelovej situácie, v ktorej 1% nezamestnaných znamená 2000 stratených pracovných miest
Podobné rozdiely sú viditeľné vo viacerých krajinách sveta, vďaka čomu sa koronavírusová ekonomická kríza začala nazývať „shecesion“. Je to prvá moderná ekonomická recesia, pri ktorej sú stratou zamestnania ohrozené viac ženy ako muži. Táto recesia je totižto kvalitatívne odlišná nielen v dôvode svojho vzniku, ale taktiež v spôsobe, akým zasiahla trh práce.
Čo sa to deje?
COVID-19 má obrovský vplyv na trhy práce na celkom svete. Uzatváranie niektorých sektorov ekonomiky priniesli stratu zamestnania pre mužov aj ženy. Najviac zasiahnutí sú zamestnanci pracujúci v sektoroch závislých na priamom kontakte s ľuďmi - ubytovanie, gastronómia, umenie, zábava, či administratíva. Globálne v sektoroch najviac zasiahnutých koronakrízou pracuje 40% žien. V októbri 2020 bolo prepustených najviac ľudí v sektore ubytovania a gastro-priemyslu, kde majú ženy väčšinové zastúpenie.
Prevaha žien v koronou najviac postihnutých sektoroch je jednou z hlavných príčin jej tvrdého dopadu práve na ženy.
Sociálna izolácia spôsobená protipandemickými opatreniami zdôraznila už existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami v neplatenej starostlivosti o blízkych a domácnosť, ktoré zvykovo ležia predovšetkým na pleciach žien. Zatvorenie školských a predškolských zariadení znamená znásobenie množstva starostlivosti na pleciach rodičov a času, ktoré potrebujú venovať svojim deťom. Ženy musia pritom znášať väčšinu takto novovzniknutej práce, čo im mnohokrát znemožňuje plne sa venovať pracovným povinnostiam. Práve toto je ďalší z dôvodov, prečo čoraz viac žien odchádza z trhu práce.
Už pred pandémiou ženy strávili domácimi prácami v priemere o 6 hodín týždenne viac ako muži. Počas pandémie toto číslo ešte narástlo. Vo výsledku ženy týždenne strávia 31,5 hodiny domácimi prácami a starostlivosťou o najbližších, čo je takmer ďalší plný pracovný úväzok(3).
Čím dlhšie bude takáto neprimeraná záťaž trvať, tým viac žien bude zvažovať odchod z pracovnej sféry. Prieskum u žien pracujúcich v korporátnom prostredí v Amerike ukázal, že viac ako štvrtina žien zvažuje permanentne zredukovať množstvo času stráveného v práci alebo opustenie svojej profesie natrvalo, kvôli situácii spôsobenej COVIDom-19. Práve ženy sú v týchto ťažkých časoch nespravodlivo postavené pred otázku "rodina alebo práca"?
Čo môžeme urobiť?
Najoptimálnejším by bolo prepojenie politického prostredia, podnikateľského prostredia aj širokej verejnosti pre dosiahnutie čo najrýchlejšieho a zároveň udržateľného pokroku a ozdravenia spoločnosti aj ekonomiky po pandémií COVID-19 s ohľadom na rodovú otázku. Autori PwC štúdie navrhujú, aby sa pre riešenie tejto situácie prijaté zákony na zmiernenie ekonomických strát fokusovali špecificky na ženy.
Doterajšie výskumy poukazujú na to, že vlády globálne neberú do úvahy rozdiel v dopade koronakrízy na ženy a mužov. Nedostatok takto orientovaných zákonov vyúsťuje do čoraz väčšieho počtu žien, ktoré opúšťajú pracovný trh. Tým sa znižuje ich ekonomické postavenie, ale tiež ekonomická a sociálna bezpečnosť.
Prijímanie zákonov na boj proti ekonomickým dopadom šírenia koronavírusu by malo byť hodnotené z hľadiska ich dopadu na ženy a ďalšie najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti. Iba tak si budeme istí, že prijaté riešenia na pomoc nebudú ďalej prehlbovať rozdiely medzi mužmi a ženami na trhu práce.
Ako spoločnosť musíme viac rozprávať a vyzývať k uvažovaniu o stereotypoch spôsobujúcich nerovnosť v neplatenej starostlivosti o rodinu a domácich prácach medzi mužmi a ženami. Vytvoríme tak podporujúce prostredie pre ženy, a špeciálne matky, pre ich participáciu v pracovnom prostredí.
Vláda, odborné skupiny, biznis aj komunita by sa mali fokusovať na uznanie hodnoty neplatenej práce vykonávanej dennodenne ženami a zároveň sa pokúsiť uľahčiť im niesť toto neľahké bremeno riešeniami, ako napríklad zdieľaná rodičovská dovolenka, dostupný prístup k možnostiam inštitucionalizovanej starostlivosti o deti alebo flexibilnou, skrátenou alebo inak upravenou pracovnou dobou.
Väčší dôraz by mal byť kladený na podporu ženských biznisových iniciatív a start-upov, a tiež podpora budúceho uplatnenia žien v sektoroch ekonomiky s najväčším rastom. Ženy by mali mať prístup k udržateľným, dobre plateným a naplňujúcim pracovným pozíciám. Je preto dôležité podporovať upskilling a rekvalifikáciu žien napríklad do oblasti IT sektora, obnoviteľnej energie alebo zelenej ekonomiky.
Politiky by mali ženám pod nohy podložiť stolček tak, aby mali rovnakú štartovaciu čiaru ako muži, nie naopak. Viac žien v pracovnom prostredí znamená viac prosperity pre nás všetkých. Robiť zmeny k čo najväčšiemu zapojeniu žien nie je jednoduché, je to výzva. Pri raste aký sme videli v ostatných deviatich rokoch (bez zarátania vplyvu koronakrízy), bude trvať 112 rokov kým sa vyrovnajú platové rozdiely medzi mužmi a ženami, a 22 rokov kým participácia žien na trhu práce bude rovnaká ako participácia mužov(4).
Výzva znamená niečo náročné. Výzva sa nešliape po vychodených chodníčkoch. Ale ak úspešne zvládneme výzvu, odmenou je stále zmena. Majme teda odvahu prijať túto výzvu. Začnime od seba v každodennej komunikácií s najbližšími. Spochybňujme stereotypy.
Zdroje:
Štatistický úrad SR, Miera nezamestnanosti podľa vzdelania a pohlavia - ročné údaje [pr2016rs]
Štatistický úrad SR, Miera nezamestnanosti podľa vekových skupín a pohlavia - ročné údaje [pr2014rs]
The COVID-19 pandemic has increased the care burden, but by how much? | UN Women Data Hub